Ekonomika drogových kartelov

Brain

Expert Pharmacologist
Joined
Jul 6, 2021
Messages
240
Reaction score
270
Points
63
SH8T6nzNEe


Všetci sme počuli o drogových bossoch, ako je Pablo Escobar, a ich mnohomiliónových obchodoch. Ako však tieto podzemné impériá skutočne fungovali? Drogový kartel nie je len o brutálnych vraždách a predaji drog, ale aj o logistike, riadení, marketingu, ľudských zdrojoch a dokonca aj o vzťahoch s verejnosťou. Tím BB rozpráva, ako funguje kartelový biznis z ekonomického hľadiska a aké zákony ekonomiky ignorujú úrady, ktoré pred mnohými rokmi vyhlásili vojnu drogám a nedokážu ju vyhrať.

Podmienky na trhu a tvorba cien
Kokainový ker je kríkovitá rastlina, ktorú obyvatelia regiónov, kde rastie, často používajú na tradičnú medicínu alebo ako odvar do čaju. Koka je cenená zločincami pre obsah hydrochloridu kokaínu, chemickej látky, ktorá v rastline pôsobí ako "insekticíd" chrániaci ju pred požieraním hmyzom, ale rozšírená sa stala aj pre svoje narkotické vlastnosti.

Samotné listy koky sa nedajú použiť ako narkotická droga: obsah kokaínu v nich je len asi 0,2 %. Na
vytvorenie 1 kg drogy jepotrebných 350 až 600 kg sušených listov koky.

Pestovatelia koky dostávajú od kartelov v priemere o niečo viac ako dolár za kilogram listov (ceny sa tu aj ďalej líšia v závislosti od kartelov a regiónov), t. j. kartely platia pestovateľom 455 až 780 dolárovza materiál na výrobu 1 kg kokaínu.

Fl7v9IM2ts


Cena kokaínu, podobne ako iných drog, má na ceste ku konečnému kupujúcemu výrazne stúpajúcu tendenciu. Podľa rôznych správ kupujúci zaplatia za kilogram kokaínu od pouličného predajcu v Spojených štátoch od 70 000 do 120 000 dolárov. Ak vezmeme do úvahy, že na ceste ku kupujúcemu sa kokaín zvyčajne riedi rôznymi chemikáliami, aby sa zarobilo ešte viac, cena stúpne na 200 000 USD.

Ukazuje sa, že priemerná prirážka na kokaín je približne 15 000 %. O takomto čísle sa legitímnemu obchodníkovi ani nesníva.

Samozrejme, nie všetko je čistý zisk kartelov: časť z neho ide na pokrytie nákladov, pracovnej sily a do vreciek sprostredkovateľských dílerov. Priemerný kolumbijský farmár pritom zarába len niečo viac ako 2 doláre denne.
Aký je dôvod takejto prirážky?

Hlavným dôvodom je neúspešná "vojna proti drogám". V roku 1971 americký prezident Richard Nixon označil drogy za "hlavného nepriateľa ľudstva" a spustil niekoľkoročnú kampaň na boj proti nim. Hlavným cieľom tejto "vojny" bolo pokúsiť sa znížiť ponuku drog ničením plantáží a prenasledovaním dílerov, čo sa nakoniec ukázalo ako veľká chyba.

Tento spôsob boja ignoruje hlavnú ekonomickú silu, zákon ponuky a dopytu.


Drogy sú komoditou s nepružným dopytom. Tovar s neelastickým dopytom sa bude kupovať bez ohľadu na zmeny jeho ceny (napríklad tovar dennej potreby alebo ťažko nahraditeľný tovar).

Keďže drogy sú návykové, budú sa užívať napriek zvyšovaniu cien. To vedie k tzv. balónovému efektu (niekedy nazývanému
"efekt švába" ) - potlačenie výroby drog na jednom mieste nevyhnutne vedie k novej výrobe, aj keď cena pre konečného užívateľa stúpne, pretože dopyt po drogách neklesá. Názov vyvodzuje analógiu s balónom, tlačenie naň neodstráni z neho vzduch, ale len ho presunie na iné miesto.

OCwMTdKscV


Ďalším dôvodom takýchto vysokých prirážok je, že trh s drogami je v monopolnom postavení. Monopsonia je stav trhu, v ktorom je len jeden kupujúci a veľa predávajúcich. V takýchto podmienkach nemajú predajcovia na výber a musia predávať tovar za sumu, ktorú ponúka monopol (t. j. kupujúci).

V mieste výroby každý drogový kartel kontroluje svoje vlastné územie a všetkých farmárov, ktorí na ňom žijú. Poľnohospodári nemajú možnosť predať listy koky nikomu inému ako kartelu, ku ktorému sú pripojení, a preto je materiál na výrobu pre drogových barónov taký lacný.

V dôsledku toho všetky vládne opatrenia zamerané na likvidáciu kokových plantáží zasahujú len súkromných poľnohospodárov, a nie drogové kartely, ktoré im naďalej diktujú svoje podmienky. Tento problém by sa dal vyriešiť zavedením konkurenčných odberateľov na trh s kokou, ale keďže je vo väčšine krajín stále nelegálna, nie je to možné.


Ľudské zdroje
Obľúbené príslovie manažérov ľudských zdrojov znie: "Ľudia sú hlavným zdrojom každej spoločnosti". A slovo "akejkoľvek" nie je zvolené nadarmo, pretože táto zásada platí aj pre kartely. Je pravda, že drogoví baróni majú so zamestnancami oveľa väčšie problémy ako bežní riaditelia.

Prvý problém: odkiaľ získať nových zamestnancov, ak sa nedá len inzerovať? Musíte nájsť spôsob, ako tajne zamestnať ľudí a zároveň sa uistiť, že nikto z nich nie je tajný policajt alebo zradca, ktorý vám strelí do chrbta. Tom Wainwright vo svojej knihe Narconomics píše, že tak ako bežní zamestnávatelia hľadajú nových zamestnancov na univerzitách a vysokých školách, drogoví baróni robia nábor vo väzniciach.

0uGN9a5rEm


V skutočnosti sú väznice snom personálnych manažérov kartelov. Vychádza z nich veľa ľudí s kriminálnymi skúsenosťami a často bez cieľa a bez možnosti normálneho zamestnania. Preto práve vo väzniciach karteloví agenti verbujú a školia budúcich zamestnancov, a to ešte pred ich prepustením. Pri hľadaní ochrany pred násilným prostredím latinskoamerických väzníc sa vstup do gangu stáva pre väzňov racionálnou reakciou.

"Nie sme gang - sme odborová organizácia " - povedal člen kartelu Alejandro Saenz, ktorý si odpykáva trest v mexickom väzení.

Práve vo väzení sa v roku 1974 stretol známy obchodník s drogami George Young, pôvodne zatknutý za pašovanie marihuany, s predstaviteľom kartelu Carlosom Lederom. Toto stretnutie následne zmenilo celý drogový priemysel a v skutočnosti iniciovalo veľký vývoz kokaínu do Spojených štátov.

Ako si však môžete byť istí, že vás váš nový zamestnanec nesklame, alebo dokonca neudá úradom? Práve kvôli týmto problémom sa organizačná štruktúra kartelov začala orientovať na sieťové freelancingy. V tejto forme organizácie práce sa pracovníci najímajú na jednu alebo niekoľko prác, nevedia nič o karteli ani o svojich kolegoch a vykonávajú jednu konkrétnu úlohu: prepravu, predaj tovaru, prevody peňazí.

IrYe92ndTQ


Príkladom takéhoto obchodného zariadenia je pašerácka spoločnosť, ktorá v roku 2007 začala vyvážať kokaín do Anglicka a týždenne zarobila viac ako 1 milión libier. Pri pohľade na takéto sumy sa zdá, že proces riadili desiatky ľudí, ale britské spravodajské služby zistili, že v skutočnosti spoločnosť pozostávala len z dvoch stálych zamestnancov a všetci ostatní zapojení ľudia boli ľudia na voľnej nohe. Zo 104 drogových dílerov vypočutých počas roka len jeden uviedol, že patrí k veľkej drogovej firme s veľkým sídlom. Všetci ostatní pracovali buď sami, alebo s jedným/niekoľkými partnermi.

Trendy v odvetví
Podobne ako bežné podniky, aj drogové kartely sa musia neustále prispôsobovať meniacej sa trhovej realite. Legalizácia marihuany v 23 štátoch USA a postupné kroky k legalizácii v ostatných štátoch spôsobili, že jej výroba sa pre kartely jednoducho stala nerentabilnou. Prečo kupovať drogu od pouličného predajcu, keď si ju môžete kúpiť v lekárni? Preto si drogové skupiny, ktoré sa na ňu špecializovali, začali hľadať novú medzeru v odvetví.

Množstvo marihuany zadržanej na americko-mexických hraniciach v
roku 2021 kleslo oproti roku 2020o takmer 300 %, čo odráža aj pokles produkcie na čiernom trhu. Zároveň sa množstvo fentanylu na hraniciach zvýšilo o viac ako 700 % - to je ten desivý trend.

Len od októbra 2022 do marca 2023 bolo na americko-mexických hraniciach zadržaných viac ako 6 000 kg fentanylu -
množstvo, ktoré by stačilo na zabitie celej populácie Ameriky.

JcdhreiM03

Fentanyl je syntetický opioid, ktorý má podobné vlastnosti ako morfín, ale je približne 100-krát účinnejší. Prečo sa k nemu teda kartely obrátili?

. Cieľom každého podniku vo výrobe je minimalizovať náklady a kartely nie sú výnimkou. Výroba kokaínu alebo heroínu si vyžaduje farmy a veľké laboratóriá, ktoré si vyžadujú veľké investície. Výroba fentanylu je jednoduchšia a lacnejšia.

Výroba jednej tablety fentanylu stojí kartely v priemere 10 centov, zatiaľ čo
maloobchodná cena u predajcov môže byť v Spojených štátoch až 10 dolárov a v iných krajinách 60 - 80 dolárov. Prirážka vo výške až 80 000 % nemôže nelákať výrobcov.

Rastúcu popularitu fentanylu dobre vysvetľuje "železný zákon zákazu". Podľa tohto zákona majú nelegálne výrobky tendenciu zvyšovať svoju silu. Postupom času sa stávajú silnejšími, čo uľahčuje ich pašovanie cez hranice a predaj, keďže na dosiahnutie rovnakého účinku je potrebná menšia dávka látky, ktorú je pre orgány činné v trestnom konaní ťažšie odhaliť.

Tento jav bol prvýkrát zdokumentovaný v Spojených štátoch počas prohibície, keď ľudia začali prechádzať na silnejšie alkoholické nápoje. To bol aj dôvod, prečo kartely začali prechádzať od výroby ľahkých drog k vysoko účinnému fentanylu.
GW84iVjBqt

Z rovnakého dôvodu si získava popularitu aj medzi užívateľmi. Svoju úlohu zohráva aj spôsob podávania: na rozdiel od marihuany alebo kokaínu je takmer všetok fentanyl vo forme tabliet. Oveľa dôležitejšia je však sila, s akou je návykový. Fentanyl je približne 50-krát silnejší ako heroín, čo znamená, že aj mimoriadne malá dávka môže byť nielen vysoko návyková, ale aj mimoriadne nebezpečná.

Fentanyl sa kvôli svojej lacnej výrobe a sile často riedi s inými drogami, takže mnohí užívatelia naň v dôsledku toho nevedomky prechádzajú.

Nezákonná výroba a užívanie fentanylu spôsobuje každoročne státisíce úmrtí. V počte úmrtí na predávkovanie už dávno predbehol všetky ostatné drogy a prekonal kokaín, heroín a metadón dohromady.

JLzvC0NT4p


Epidémia fentanylu je plnohodnotnou humanitárnou krízou so závažnými dôsledkami pre spoločnosť. V niektorých regiónoch, napríklad v San Franciscu,kvôli nej denne zomierajú desiatky ľudí.

Zničené ľudské životy sú najhorším dôsledkom tejto krízy, ale pre spoločnosť to znamená aj ekonomické problémy. Niektorí odborníci odhadujú,
že distribúcia fentanylu je zodpovedná za viac ako 40 % všetkých nezamestnaných v Spojených štátoch, čo spôsobuje obrovské straty pre ekonomiku.

Títo nezamestnaní nie sú pre spoločnosť ekonomicky užitoční a nehľadajú si zamestnanie, pričom žiadajú o sociálne dávky a štátne príspevky. Ak sú drogovo závislí ľudia zamestnaní, berú si o 50 % viac platenej práceneschopnosti, málokedy zostávajú v tom istom zamestnaní a je oveľa pravdepodobnejšie, že sa v práci zrania alebo zomrú.


Ako "zbankrotovať" kartely?
Viac ako 50 rokov "vojny proti drogám" je dostatočný čas na to, aby sme dospeli k neuspokojivému záveru: že nesplnila očakávania.

Kartelom sa naďalej darí a nachádzajú stále efektívnejšie spôsoby, ako vstúpiť na trh, a počet úmrtí na predávkovanie láme všetky rekordy. A to aj napriek tomu, že na
"vojnu"sa z rozpočtu USA vynaložil viac ako 1 bilión dolárov.

Ak však prísna politika ničenia ponuky drog nie je účinná, existuje nejaký iný spôsob boja proti nim?

MPSWHe7LEr


V 80. rokoch 20. storočia Švajčiarsko zažívalo vážnu heroínovú krízu, ktorá viedla k nárastu kriminality, HIV a úmrtí na predávkovanie. Švajčiarske orgány sa neuchýlili k tvrdým metódam kontroly, ale zaviedli "politiku štyroch pilierov": prevencia, liečba, znižovanie škôd a až potom tresty.

Krajina otvorila špeciálne distribučné miesta, kde ťažko závislí od drog dostávajú kvalitné lieky, sterilné ihly a injekcie pod lekárskym dohľadom. Sociálni pracovníci im pomáhajú nájsť bývanie a riešiť ďalšie problémy. Viac ako dve tretiny všetkých drogovo závislých si nájdu novú prácu: už sa nemusia starať o to, či si nájdu dávku, a môžu sa sústrediť na svoj bežný život.

Vďaka politike štyroch pilierov vo Švajčiarsku od konca 20. storočia
klesolročný počet ľudí, ktorí prvýkrát vyskúšali drogy, o 82 %, počet ľudí nakazených vírusom HIV sa znížil sedemnásobne a počet úmrtí na predávkovanie sa znížil trojnásobne.

Existujú teda mäkšie spôsoby boja bez zvyšovania kriminality a bez vynakladania biliónov dolárov v snahe dosiahnuť nedosiahnuteľný cieľ. Po desaťročiach neúčinných spôsobov boja proti drogám nastal čas optimalizovať globálnu protidrogovú politiku. Prvým krokom môže byť zvyšovanie povedomia o probléme.
Viac informácií o fentanylovej kríze, ktorá sa už rozvinula, nájdete tu.
 
Top