Globálna komisia pre protidrogovú politiku nedávno vydala svoju najnovšiu správu o svetovom probléme s drogami. Správa načrtáva vnímanie verejnosti a vyzýva na vyvrátenie mýtov o psychoaktívnych látkach a ľuďoch, ktorí ich užívajú, pretože negatívne postoje a iracionálny strach zahmlievajú vedomie bežných občanov a tých, ktorí sú pri moci, keď ide o vypracovanie účinného a humánneho politického programu v tejto oblasti.
Právedrogofóbia a s ňou spojené predsudky sú do veľkej miery zodpovedné za to, že v súčasnosti je dominantným modelom drogovej politiky na celom svete prohibicionizmus, t. j. policajná zákaz.A na zlepšenie situácie a zníženie škôd spôsobených užívaním drog je potrebné tento postoj zmeniť.
Komisia je zložená z významných verejných intelektuálov, dvanástich bývalých hláv štátov, bývalého generálneho tajomníka OSN a troch nositeľov Nobelovej ceny za mier. Už trinásty rok po sebe nás upozorňuje na skutočnosť, že politika "vojny proti drogám" zaposledných viac ako päťdesiat rokov úplne zlyhala, keďže sa nedosiahol ani jeden z jej cieľov, nehovoriac o tom, že tieto ciele samy osebe vyvolávajú množstvo otázok.
Právedrogofóbia a s ňou spojené predsudky sú do veľkej miery zodpovedné za to, že v súčasnosti je dominantným modelom drogovej politiky na celom svete prohibicionizmus, t. j. policajná zákaz.A na zlepšenie situácie a zníženie škôd spôsobených užívaním drog je potrebné tento postoj zmeniť.
Komisia je zložená z významných verejných intelektuálov, dvanástich bývalých hláv štátov, bývalého generálneho tajomníka OSN a troch nositeľov Nobelovej ceny za mier. Už trinásty rok po sebe nás upozorňuje na skutočnosť, že politika "vojny proti drogám" zaposledných viac ako päťdesiat rokov úplne zlyhala, keďže sa nedosiahol ani jeden z jej cieľov, nehovoriac o tom, že tieto ciele samy osebe vyvolávajú množstvo otázok.
Hlavným cieľom je svet bez drog. Ľudia si v ňom užívajú svoju existenciu a neobmedzenú spotrebu tovarov a rodinných hodnôt v úplnej kapitalistickej harmónii so sebou samými, bez pomoci akýchkoľvek látok.
Členovia komisie nás upozorňujú na to, že tento cieľ je nielen nedosiahnuteľný (nikto so zdravým rozumom to nepopiera), ale že je vo svojej podstate nesprávny.
Drogy, presnejšie povedané psychoaktívne látky, sprevádzali človeka po stáročia; pomáhali našim predkom spoznávať seba samých a svet okolo seba, vyrovnávať sa s bolesťou a únavou, komunikovať, zabúdať na nevraživosť a mať sex.
Podľa niektorých hypotéz, ako je napríklad notoricky známa teória Terencea McKennu, zohrali takéto látky (konkrétne psilocybínové huby) kľúčovú úlohu pri premene vzpriameného človeka na človeka vnímavého. Či je to pravda, alebo nie, je zatiaľ ťažké overiť, ale niet pochýb o tom, že v priebehu dejín ľudia skúmali vlastnosti drog, starostlivo ich systematizovali a odovzdávali si svoje poznatky z generácie na generáciu.
Týmto spôsobom tieto látky zaujali v ľudskej kultúre dôležité miesto. Niektoré rastliny ovplyvňujúce svet alebo náladu sa používali na rituálne, náboženské a obradné účely.
Členovia komisie nás upozorňujú na to, že tento cieľ je nielen nedosiahnuteľný (nikto so zdravým rozumom to nepopiera), ale že je vo svojej podstate nesprávny.
Drogy, presnejšie povedané psychoaktívne látky, sprevádzali človeka po stáročia; pomáhali našim predkom spoznávať seba samých a svet okolo seba, vyrovnávať sa s bolesťou a únavou, komunikovať, zabúdať na nevraživosť a mať sex.
Podľa niektorých hypotéz, ako je napríklad notoricky známa teória Terencea McKennu, zohrali takéto látky (konkrétne psilocybínové huby) kľúčovú úlohu pri premene vzpriameného človeka na človeka vnímavého. Či je to pravda, alebo nie, je zatiaľ ťažké overiť, ale niet pochýb o tom, že v priebehu dejín ľudia skúmali vlastnosti drog, starostlivo ich systematizovali a odovzdávali si svoje poznatky z generácie na generáciu.
Týmto spôsobom tieto látky zaujali v ľudskej kultúre dôležité miesto. Niektoré rastliny ovplyvňujúce svet alebo náladu sa používali na rituálne, náboženské a obradné účely.
Pokusy "bojovať" srôznymi látkami sa tiež vyskytovali už dávno. V dôsledku globálnych premien v sociálnej interakcii sa urobilo mnoho chýb. Teda začiatok moderny, zmena konfigurácie sveta po objavení nových kontinentov Európanmi, rozšírenie obchodných vzťahov - to všetko viedlo k tomu, že niektoré látky, tradičné pre určité regióny, "migrovali" do iných krajín, kde boli novinkou.
Takéto výpožičky sprevádzali obavy a legislatívne excesy. Napríklad káva a tabak boli vo viacerých európskych krajinách charakterizované negatívne: niekde boli tieto novinky prijaté s veľkým nadšením, niekde s podozrením, niekedy takým silným, že sa ich dokonca pokúšali zakázať.
Tabak, ktorý Kolumbus doviezol z Ameriky v roku 1493, sa čoskoro začal šíriť po celej Európe, ale nie všade bol tento proces pod kontrolou. Napríklad v Osmanskej ríši, kde sa tabak objavil v 16. storočí a používal sa ako liek, sa v roku 1633 postoj zmenil a sultán Murad IV. zaviedol trest smrti za fajčenie. Aj tu sa však zákaz ukázal ako neúčinný a ďalší panovník ho zrušil, namiesto toho začal obchod s tabakom zdaňovať.
Takéto výpožičky sprevádzali obavy a legislatívne excesy. Napríklad káva a tabak boli vo viacerých európskych krajinách charakterizované negatívne: niekde boli tieto novinky prijaté s veľkým nadšením, niekde s podozrením, niekedy takým silným, že sa ich dokonca pokúšali zakázať.
Tabak, ktorý Kolumbus doviezol z Ameriky v roku 1493, sa čoskoro začal šíriť po celej Európe, ale nie všade bol tento proces pod kontrolou. Napríklad v Osmanskej ríši, kde sa tabak objavil v 16. storočí a používal sa ako liek, sa v roku 1633 postoj zmenil a sultán Murad IV. zaviedol trest smrti za fajčenie. Aj tu sa však zákaz ukázal ako neúčinný a ďalší panovník ho zrušil, namiesto toho začal obchod s tabakom zdaňovať.
V USA boli prijaté prvé zákony zakazujúce množstvo ďalších látok - napríklad Harrisonov zákon z roku 1914 kriminalizoval opiáty a kokaín, ktorých užívanie bolo v tom čase veľmi rozšírené. Preto v roku 1971 prezident Richard Nixon nazval toto obdobie "vojnou proti drogám".
Začiatkom 20. storočia sa začala aj propagandistická kampaň, ktorej cieľom bolo vyvolať v spoločnosti protidrogovú hystériu a na vzostupe tejto paranoje pritiahnuť nové ekonomické a politické zdroje na udržiavanie aparátu proti drogám.
Protidrogová propagandistická mašinéria, ktorá roztočila svoj kolotoč ešte v 30. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch, vytvorila stereotypy, predsudky a obavy, ktoré vládnu dodnes a ktoré dodnes nestratili svoju moc nad našou mysľou.
Otcom tejto propagandy bol Harry Anslinger, muž, ktorý dosiahol vytvorenie amerického Federálneho úradu pre drogy doslova z ničoho. Jeho politickým nástrojom bola drogová hystéria postavená na očividnom rasizme. Boj proti niektorým látkam bol už vtedy založený na xenofóbii. Anslingerova stratégia je jasná z niekoľkých jeho slávnych citátov.
Začiatkom 20. storočia sa začala aj propagandistická kampaň, ktorej cieľom bolo vyvolať v spoločnosti protidrogovú hystériu a na vzostupe tejto paranoje pritiahnuť nové ekonomické a politické zdroje na udržiavanie aparátu proti drogám.
Protidrogová propagandistická mašinéria, ktorá roztočila svoj kolotoč ešte v 30. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch, vytvorila stereotypy, predsudky a obavy, ktoré vládnu dodnes a ktoré dodnes nestratili svoju moc nad našou mysľou.
Otcom tejto propagandy bol Harry Anslinger, muž, ktorý dosiahol vytvorenie amerického Federálneho úradu pre drogy doslova z ničoho. Jeho politickým nástrojom bola drogová hystéria postavená na očividnom rasizme. Boj proti niektorým látkam bol už vtedy založený na xenofóbii. Anslingerova stratégia je jasná z niekoľkých jeho slávnych citátov.
"VSpojených štátoch je celkovo 100 000 fajčiarov marihuany a väčšina z nich sú černosi, Hispánci, Filipínci a šoumeni. Ich satanistická hudba, džez a swing sú výsledkom užívania marihuany. Tá istá marihuana núti biele ženy vyhľadávať sexuálne intímnosti s černochmi, šoumenmi a inými. Tráva núti černochov myslieť si, že sú rovnako dobrí ako bieli muži. Hlavným dôvodom na zákaz marihuany je jej vplyv na degenerované rasy".
V tých časoch by bolo nemožné získať značné finančné prostriedky, ktoré Anslinger potreboval na boj proti marihuane, bez agresívneho šírenia desivých mýtov o účinkoch tejto hroznej drogy na ľudí: zo žien robí nespútané kurvy a z mužov vrahov a násilníkov.
Iniciátor šialenej kampane však dostal, čo chcel, a získal peniaze na vytvorenie úradu. Na boj proti "nebezpečným drogám" sa začalo vyčleňovať čoraz viac rozpočtových prostriedkov. Hystéria sa začala šíriť do ďalších krajín.
Až do začiatku dvadsiateho storočia boli pokusy o zákaz a reguláciu týchto látok skôr lokálne, ale už v roku 1912 bol na prvej medzinárodnej konferencii o ópiu v Haagu podpísaný dohovor o kontrole výroby morfia, kokaínu a ich derivátov a obchodu s nimi.
Po druhej svetovej vojne, v období ďalšej búrlivej globálnej transformácie, a to aj v medzinárodných vzťahoch, sa štáty rozhodli tieto opatrenia posilniť. Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961 upevnil systém svetovej protidrogovej politiky, ktorý je platný dodnes. V správe Globálnej komisie sa uvádza, že v texte tejto dohody sa používa hystericky zafarbený jazyk, čo je vo svetovom práve ojedinelý prípad.
Iniciátor šialenej kampane však dostal, čo chcel, a získal peniaze na vytvorenie úradu. Na boj proti "nebezpečným drogám" sa začalo vyčleňovať čoraz viac rozpočtových prostriedkov. Hystéria sa začala šíriť do ďalších krajín.
Až do začiatku dvadsiateho storočia boli pokusy o zákaz a reguláciu týchto látok skôr lokálne, ale už v roku 1912 bol na prvej medzinárodnej konferencii o ópiu v Haagu podpísaný dohovor o kontrole výroby morfia, kokaínu a ich derivátov a obchodu s nimi.
Po druhej svetovej vojne, v období ďalšej búrlivej globálnej transformácie, a to aj v medzinárodných vzťahoch, sa štáty rozhodli tieto opatrenia posilniť. Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961 upevnil systém svetovej protidrogovej politiky, ktorý je platný dodnes. V správe Globálnej komisie sa uvádza, že v texte tejto dohody sa používa hystericky zafarbený jazyk, čo je vo svetovom práve ojedinelý prípad.
Jednotný dohovor z roku 1961 napríklad nazýva závislosť od nelegálnych drog "vážnym zlom" - definíciu, ktorú nenájdeme v žiadnom inom medzinárodnom dokumente, či už ide o dohody o genocíde, otroctve, apartheide, mučení alebo o šírení jadrových zbraní.
Skúsenosti Anslingera a ďalších "služobníkov ľudu", ktorí špekulujú a zároveň rozdúchavajú drogofóbiu, boli veľmi úspešné: politici videli, že vojna proti takému "vážnemu zlu",ako je biely prášok a zelená tráva, je v boji o volebný rating výhrou pre všetkých. Donedávna bolo vykrikovanie nezmyselných hesiel typu "Drogy sú zlo!" povinnou súčasťou repertoáru všetkých, ktorí chceli získať moc a získať si srdcia dôverčivých a vystrašených voličov.
Odborníci zároveň v poslednom čase začali upozorňovať verejnosť na to, že status látok ("legalizované/zakázané") nemá takmer nič spoločné s mierou ich škodlivosti na zdraví.
Napríklad podľa profesora Davida Nutta z Veľkej Británie je jednou z najnebezpečnejších drog z hľadiska fyziologických účinkov a vplyvu na sociálne správanie alkohol, "ktorý zabíja viac ľudí ako malária, meningitída, tuberkulóza a horúčka dengue dohromady", a napriek tomu je vo väčšine krajín legálny.
V roku 2009 David Nutt zverejnil svoj slávny rebríček škodlivých látok založený na analýze množstva vedeckých údajov. Správa Globálnej komisie obsahuje tabuľku, v ktorej sú uvedené tieto výsledky a ktorá jasne dokazuje, že úroveň medzinárodnej regulácie spotreby a obchodovania s látkami je úplne náhodná a nijako nesúvisí s ich potenciálnou škodlivosťou.
Skúsenosti Anslingera a ďalších "služobníkov ľudu", ktorí špekulujú a zároveň rozdúchavajú drogofóbiu, boli veľmi úspešné: politici videli, že vojna proti takému "vážnemu zlu",ako je biely prášok a zelená tráva, je v boji o volebný rating výhrou pre všetkých. Donedávna bolo vykrikovanie nezmyselných hesiel typu "Drogy sú zlo!" povinnou súčasťou repertoáru všetkých, ktorí chceli získať moc a získať si srdcia dôverčivých a vystrašených voličov.
Odborníci zároveň v poslednom čase začali upozorňovať verejnosť na to, že status látok ("legalizované/zakázané") nemá takmer nič spoločné s mierou ich škodlivosti na zdraví.
Napríklad podľa profesora Davida Nutta z Veľkej Británie je jednou z najnebezpečnejších drog z hľadiska fyziologických účinkov a vplyvu na sociálne správanie alkohol, "ktorý zabíja viac ľudí ako malária, meningitída, tuberkulóza a horúčka dengue dohromady", a napriek tomu je vo väčšine krajín legálny.
V roku 2009 David Nutt zverejnil svoj slávny rebríček škodlivých látok založený na analýze množstva vedeckých údajov. Správa Globálnej komisie obsahuje tabuľku, v ktorej sú uvedené tieto výsledky a ktorá jasne dokazuje, že úroveň medzinárodnej regulácie spotreby a obchodovania s látkami je úplne náhodná a nijako nesúvisí s ich potenciálnou škodlivosťou.
To je podľa názoru komisie jeden z hlavných problémov, ktorý poukazuje na potrebu prehodnotiť neúčinné a nehumánne protidrogové politiky.
Kým ľudia nezačnú kriticky uvažovať o svojich iracionálnych obavách - kým sa diskusia o "látkach" a tých, ktorí ich užívajú, neočistí od hysterického dedičstva 30. rokov 20. storočia - nemôžeme viesť dospelú a serióznu diskusiu o rôznych alternatívach v tejto oblasti.
Medzi ne patrí dekriminalizácia užívania a držania drog a legalizácia drog, teda prenesenie kontroly nad drogovými trhmi zo zločineckých skupín na štát.
Komisári venujú osobitnú pozornosť jazyku, ktorý používame pri diskusii o tomto probléme, pretože práve jazyk určuje naše myslenie a vnímanie reality. Nie je to tak dávno, čo ľudí, ktorí užívajú drogy, nazývali "zvieratami", "zombíkmi", "hajzlíkmi"a inými výrazmi - a to bola spoločenská norma.
Hlavným cieľom a zámerom tých, ktorí robia takýto lexikálny výber, je samozrejme dehumanizovať "feťákov", udržiavať o nich negatívnu verejnú mienku. Následne ich možno zabíjať (vezmime si aspoň taký obludný atavizmus, akým je trest smrti za drogové trestné činy vo viacerých krajinách, alebo hroznú situáciu na Filipínach, keď na výzvu prezidenta Duterteho bolo bez súdu zabitých asi 14 000 ľudí podozrivých z užívania nelegálnych látok), mučiť, unášať a držať v "rehabilitačných"centrách.
Možno robiť televízne reportáže o záchytoch verejných domov, v ktorých sa niekedy ukazujú polonahé ženy bez ich súhlasu, atď.
Kým ľudia nezačnú kriticky uvažovať o svojich iracionálnych obavách - kým sa diskusia o "látkach" a tých, ktorí ich užívajú, neočistí od hysterického dedičstva 30. rokov 20. storočia - nemôžeme viesť dospelú a serióznu diskusiu o rôznych alternatívach v tejto oblasti.
Medzi ne patrí dekriminalizácia užívania a držania drog a legalizácia drog, teda prenesenie kontroly nad drogovými trhmi zo zločineckých skupín na štát.
Komisári venujú osobitnú pozornosť jazyku, ktorý používame pri diskusii o tomto probléme, pretože práve jazyk určuje naše myslenie a vnímanie reality. Nie je to tak dávno, čo ľudí, ktorí užívajú drogy, nazývali "zvieratami", "zombíkmi", "hajzlíkmi"a inými výrazmi - a to bola spoločenská norma.
Hlavným cieľom a zámerom tých, ktorí robia takýto lexikálny výber, je samozrejme dehumanizovať "feťákov", udržiavať o nich negatívnu verejnú mienku. Následne ich možno zabíjať (vezmime si aspoň taký obludný atavizmus, akým je trest smrti za drogové trestné činy vo viacerých krajinách, alebo hroznú situáciu na Filipínach, keď na výzvu prezidenta Duterteho bolo bez súdu zabitých asi 14 000 ľudí podozrivých z užívania nelegálnych látok), mučiť, unášať a držať v "rehabilitačných"centrách.
Možno robiť televízne reportáže o záchytoch verejných domov, v ktorých sa niekedy ukazujú polonahé ženy bez ich súhlasu, atď.
Komisári odporúčajú, aby sme si my, a najmä médiá a politici, dávali pozor na používaný jazyk.
Ak slovo "drogovo závislý" slušní ľudia už dlhé roky nepoužívajú, komisia navrhuje ísť ešte ďalej a upustiť od termínu "užívateľ drog" a nahradiť ho termínom "osoba, ktorá užíva drogy", kde syntakticky aj sémanticky hlavným slovom je "človek".
Správa upozorňuje aj na to, že stigmatizujúci jazyk sa dotýka aj ľudí, ktorí sami užívajú drogy, a najmä tých, ktorí sú na nich závislí. Tým, že sú fixovaní na "stigmu", ktorú im ukladá spoločnosť, prestávajú veriť vo vlastné sily, začínajú sa považovať za nič, za "otrokov" drog, a tak strácajú silu dosahovať svoje ciele a predovšetkým odmietajú prijať akékoľvek opatrenia, aby sa drogovej závislosti zbavili.
Výsledkom je začarovaný kruh: tým, že spoločnosť vyzýva, aby voči "drogovo závislým"prejavovala "nulovú toleranciu"a nepovažovala ich za ľudí, kým "neporazia" svoju "škodlivú vášeň",sama vytvára prostredie, v ktorom je pre ľudí oveľa ťažšie získať silu, vyhľadať pomoc a niečo zmeniť.
Ak slovo "drogovo závislý" slušní ľudia už dlhé roky nepoužívajú, komisia navrhuje ísť ešte ďalej a upustiť od termínu "užívateľ drog" a nahradiť ho termínom "osoba, ktorá užíva drogy", kde syntakticky aj sémanticky hlavným slovom je "človek".
Správa upozorňuje aj na to, že stigmatizujúci jazyk sa dotýka aj ľudí, ktorí sami užívajú drogy, a najmä tých, ktorí sú na nich závislí. Tým, že sú fixovaní na "stigmu", ktorú im ukladá spoločnosť, prestávajú veriť vo vlastné sily, začínajú sa považovať za nič, za "otrokov" drog, a tak strácajú silu dosahovať svoje ciele a predovšetkým odmietajú prijať akékoľvek opatrenia, aby sa drogovej závislosti zbavili.
Výsledkom je začarovaný kruh: tým, že spoločnosť vyzýva, aby voči "drogovo závislým"prejavovala "nulovú toleranciu"a nepovažovala ich za ľudí, kým "neporazia" svoju "škodlivú vášeň",sama vytvára prostredie, v ktorom je pre ľudí oveľa ťažšie získať silu, vyhľadať pomoc a niečo zmeniť.
Pokiaľ postoj verejnosti k tomuto problému zostane rovnaký, nebudeme schopní zmeniť drogovú politiku. A my by sme ju veľmi radi zmenili, aby naše spolužitie s látkami bolo opäť pokojné a produktívne a aby sa kontrola nad trhom presunula z rúk drogovej mafie do rúk štátov.
Vražedná a nezmyselná "vojna" proti drogám musí prestať a treba hľadať spôsoby jej regulácie, ktoré budú založené na vedeckých dôkazoch a zdravom rozume, a nie na podliehaní hystérii a politickej manipulácii. Všetko má svoj čas a miesto a môžeme pokojne povedať, že miesto a čas na vyvrátenie mýtov o drogách je tu a teraz.
Vražedná a nezmyselná "vojna" proti drogám musí prestať a treba hľadať spôsoby jej regulácie, ktoré budú založené na vedeckých dôkazoch a zdravom rozume, a nie na podliehaní hystérii a politickej manipulácii. Všetko má svoj čas a miesto a môžeme pokojne povedať, že miesto a čas na vyvrátenie mýtov o drogách je tu a teraz.
Last edited:
