O drogách a drogovej politike sa od roku 2018 živo diskutuje v súvislosti so šírením vírusu HIV, vplyvom drog na intelektuálne schopnosti človeka, represívnymi trestnými a policajnými systémami, darknetom a internetom všeobecne, hip-hopom a kultúrou mládeže a, samozrejme, futbalom a športom. A tu je ďalší uhol pohľadu: feminizmus a drogy. Mohlo by sa zdať, že tieto pojmy spolu nesúvisia, ale vo svojej histórii, vo svojich teoretických a politických prístupoch sú úzko prepojené.
Prvá vlna feminizmu
Hnutie za práva žien koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bolo veľmi úzko späté so svojou dobovou drogovou politikou a aktívne zasahovalo do procesov legislatívnej regulácie výroby a distribúcie drog.
Mnohé významné aktivistky za práva žien (Susan B. Mnohé významné aktivistky za práva žien (Susan B. Anthonyová a Frances Willardová v Spojených štátoch, Lily May Atkinsonová a Kate Sheppardová na Novom Zélande, Emilia Ratuová vo Švédsku) sa angažovali aj v hnutiach za miernosť, ktoré presadzovali abstinenciu a zákaz alkoholu, tabaku a iných psychoaktívnych látok.
Prvá vlna feminizmu
Hnutie za práva žien koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bolo veľmi úzko späté so svojou dobovou drogovou politikou a aktívne zasahovalo do procesov legislatívnej regulácie výroby a distribúcie drog.
Mnohé významné aktivistky za práva žien (Susan B. Mnohé významné aktivistky za práva žien (Susan B. Anthonyová a Frances Willardová v Spojených štátoch, Lily May Atkinsonová a Kate Sheppardová na Novom Zélande, Emilia Ratuová vo Švédsku) sa angažovali aj v hnutiach za miernosť, ktoré presadzovali abstinenciu a zákaz alkoholu, tabaku a iných psychoaktívnych látok.
Feministky verili, že užívanie alkoholu je príčinou fyzického a emocionálneho týrania zo strany mužov (manželov a otcov) voči ženám a deťom.
Ich ďalšie argumenty: výdavky na alkohol vyčerpávajú rozpočet, čo negatívne ovplyvňuje blahobyt rodiny. Pitie alkoholu vedie k sociálnym neporiadkom, kultúrnej a morálnej degradácii a poškodzuje zdravie národa a jeho povesť.
Na druhej strane, ako tvrdili niektoré štúdie, užívanie alkoholu (podobne ako ópia alebo tabaku) bolo v podmienkach patriarchátu oblasťou legitímneho zapojenia žien do verejných záležitostí a politiky. Ženy ako ženy v domácnosti, matky, živiteľky rodiny a opatrovateľky mali moc (relatívnu a obmedzenú na súkromnú sféru) a mohli vyjadrovať odborné názory na zdravie, starostlivosť, rodinu, vzdelanie, morálku, emócie a pocity.
Boj za triezvosť, chápaný práve ako starosť o zdravie a blaho národa, umožnil zverejniť odbornosť žien, a tým legitimizovať ich účasť na domácej a medzinárodnej politike.
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa otázkam obchodu s ópiom a inými látkami venovala veľká pozornosť v rámci koloniálnych a protikoloniálnych stratégií a ženské organizácie sa aktívne zapájali do domácej a medzinárodnej protidrogovej politiky.
Napríklad Ženská kresťanská únia miernosti, založená v roku 1873 v Spojených štátoch, mala začiatkom dvadsiateho storočia pobočky už v 52 krajinách sveta. Bojovala za zákaz tabaku a alkoholu a za politické práva žien.
Ich ďalšie argumenty: výdavky na alkohol vyčerpávajú rozpočet, čo negatívne ovplyvňuje blahobyt rodiny. Pitie alkoholu vedie k sociálnym neporiadkom, kultúrnej a morálnej degradácii a poškodzuje zdravie národa a jeho povesť.
Na druhej strane, ako tvrdili niektoré štúdie, užívanie alkoholu (podobne ako ópia alebo tabaku) bolo v podmienkach patriarchátu oblasťou legitímneho zapojenia žien do verejných záležitostí a politiky. Ženy ako ženy v domácnosti, matky, živiteľky rodiny a opatrovateľky mali moc (relatívnu a obmedzenú na súkromnú sféru) a mohli vyjadrovať odborné názory na zdravie, starostlivosť, rodinu, vzdelanie, morálku, emócie a pocity.
Boj za triezvosť, chápaný práve ako starosť o zdravie a blaho národa, umožnil zverejniť odbornosť žien, a tým legitimizovať ich účasť na domácej a medzinárodnej politike.
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa otázkam obchodu s ópiom a inými látkami venovala veľká pozornosť v rámci koloniálnych a protikoloniálnych stratégií a ženské organizácie sa aktívne zapájali do domácej a medzinárodnej protidrogovej politiky.
Napríklad Ženská kresťanská únia miernosti, založená v roku 1873 v Spojených štátoch, mala začiatkom dvadsiateho storočia pobočky už v 52 krajinách sveta. Bojovala za zákaz tabaku a alkoholu a za politické práva žien.
Okrem toho boli obe "novinky" neoddeliteľne prepojené: verilo sa, že len získaním plných politických práv môžu ženy skutočne účinne riešiť otázky verejnej morálky a zdravia.
Christabel Pankhurstová, jedna z najznámejších anglických sufražetiek, tvrdila približne to isté, keď napísala, že na odstránenie prostitúcie (ďalšieho mužského hriechu) by ženy mali dostať volebné právo.
Táto rétorika bola rozšírená a politicky účinná. Ženské organizácie, ktoré sa zaoberali drogovými problémami a inými sociálnymi neduhmi, boli uznávané na národnej i medzinárodnej úrovni. Podarilo sa im stať sa dôležitým zdrojom odborných poznatkov v sociálnych oblastiach, ktorým sa venovali.
Ženské hnutie za triezvosť a zdržanlivosť bolo veľmi silné.
Napríklad na Novom Zélande, ktorý ako prvá krajina na svete udelil ženám volebné právo (v roku 1893), bola práve miestna pobočka WCTU najvplyvnejšou a najpočetnejšou sufražetskou organizáciou.
Súčasné feministické výskumníčky Annemieke van Drens a Franziska de Haan z Holandska sa domnievajú, že ženské organizácie bojujúce proti sociálnym neduhom vynašli a začali využívať nový typ moci na národnej a medzinárodnej úrovni - tzv.
Christabel Pankhurstová, jedna z najznámejších anglických sufražetiek, tvrdila približne to isté, keď napísala, že na odstránenie prostitúcie (ďalšieho mužského hriechu) by ženy mali dostať volebné právo.
Táto rétorika bola rozšírená a politicky účinná. Ženské organizácie, ktoré sa zaoberali drogovými problémami a inými sociálnymi neduhmi, boli uznávané na národnej i medzinárodnej úrovni. Podarilo sa im stať sa dôležitým zdrojom odborných poznatkov v sociálnych oblastiach, ktorým sa venovali.
Ženské hnutie za triezvosť a zdržanlivosť bolo veľmi silné.
Napríklad na Novom Zélande, ktorý ako prvá krajina na svete udelil ženám volebné právo (v roku 1893), bola práve miestna pobočka WCTU najvplyvnejšou a najpočetnejšou sufražetskou organizáciou.
Súčasné feministické výskumníčky Annemieke van Drens a Franziska de Haan z Holandska sa domnievajú, že ženské organizácie bojujúce proti sociálnym neduhom vynašli a začali využívať nový typ moci na národnej a medzinárodnej úrovni - tzv.
Druhá vlna feminizmu
Niektoré ženy z druhej vlny feministického hnutia sa zaujímali aj o problematiku psychoaktívnych látok a ich užívania.
Šesťdesiate a sedemdesiate roky 20. storočia boli v Spojených štátoch érou benzodiazepínov. Obzvlášť populárne bolo valium (diazepam), sedatívny liek predpisovaný na úzkosť, strach, poruchy spánku, neurózy, emocionálne napätie a podráždenosť, ktorý však pri dlhodobom užívaní spôsobuje závislosť. Valium sa však v tom čase považovalo za relatívne bezpečný liek a lekári ho ochotne predpisovali svojim pacientkam (často ženám v domácnosti).
Podľa niektorých správ až tretina všetkých žien v Spojených štátoch v tom čase užívala benzodiazepíny. Feministky nazývali Valium trankvilizérom pre ženy. Podľa ich názoru takéto rozšírené užívanie lieku znamenalo, že ženy boli v nepríjemných podmienkach: uzavreté doma, emocionálne a fyzicky preťažené, unavené a vystresované.
Niet divu, že mnohé z nich trpeli úzkosťou, nespavosťou a podráždenosťou. Príčinou nezdravého stavu žien je patriarchálne usporiadanie spoločnosti, ktoré porušuje a obmedzuje ich práva, ich aktivitu, ich pokoj.
Valium však situáciu nemení - len robí samotný útlak neviditeľným a umožňuje vyrovnať sa s jeho negatívnymi účinkami. Feministky považovali benzodiazepíny za akýsi stroj falošného vedomia, ktorý pracuje na zachovaní patriarchátu. Distribúcia valium sa preto stala významným predmetom feministickej kritiky.
Niektoré ženy z druhej vlny feministického hnutia sa zaujímali aj o problematiku psychoaktívnych látok a ich užívania.
Šesťdesiate a sedemdesiate roky 20. storočia boli v Spojených štátoch érou benzodiazepínov. Obzvlášť populárne bolo valium (diazepam), sedatívny liek predpisovaný na úzkosť, strach, poruchy spánku, neurózy, emocionálne napätie a podráždenosť, ktorý však pri dlhodobom užívaní spôsobuje závislosť. Valium sa však v tom čase považovalo za relatívne bezpečný liek a lekári ho ochotne predpisovali svojim pacientkam (často ženám v domácnosti).
Podľa niektorých správ až tretina všetkých žien v Spojených štátoch v tom čase užívala benzodiazepíny. Feministky nazývali Valium trankvilizérom pre ženy. Podľa ich názoru takéto rozšírené užívanie lieku znamenalo, že ženy boli v nepríjemných podmienkach: uzavreté doma, emocionálne a fyzicky preťažené, unavené a vystresované.
Niet divu, že mnohé z nich trpeli úzkosťou, nespavosťou a podráždenosťou. Príčinou nezdravého stavu žien je patriarchálne usporiadanie spoločnosti, ktoré porušuje a obmedzuje ich práva, ich aktivitu, ich pokoj.
Valium však situáciu nemení - len robí samotný útlak neviditeľným a umožňuje vyrovnať sa s jeho negatívnymi účinkami. Feministky považovali benzodiazepíny za akýsi stroj falošného vedomia, ktorý pracuje na zachovaní patriarchátu. Distribúcia valium sa preto stala významným predmetom feministickej kritiky.
Niektoré feministky naopak považovali nelegálne látky za potenciálnych spojencov v boji proti patriarchálnej kontrole a kultúrnej hegemónii mužských hodnôt. Andrea Dworkin, jedna z najznámejších a najradikálnejších predstaviteliek druhej vlny feminizmu, vo svojej prvej knihe Woman Hating (1974) napísala, že prostredníctvom užívania návykových látok, radikálnej politickej akcie a otvorenej sexuality (Dworkin sa netajila svojou lesbickou orientáciou) sa možno zbaviť patriarchálneho a buržoázneho postoja k vedomiu.
Ženy treba prirovnať k stredovekým čarodejniciam, ktoré nielenže kontrolovali výrobu a konzumáciu drog (analgetík, halucinogénov, organických amfetamínov), ale ich aj využívali na organizovanie orgií a stávali sa zvieratami.
Kontrola nad látkami je napokon aj kontrolou nad telesnosťou, vedomím a sexualitou. V Dworkinovej utopickej spoločnosti je však kontrola (z hľadiska represívnej patriarchálnej autority) úplne zrušená: ľudia môžu mať slobodný sex so zvieratami, starší ľudia s deťmi, každý sa stáva androgýnnym a užíva psychoaktívne látky, aké chce.
Dworkinová však neskôr svoj postoj ku kontrole a zákazom prehodnotila a sama začala viesť feministickú kampaň proti pornografii a komerčnému sexu a témy drog sa už nedotkla.
Jej odporcovia ju však ďalej rozvíjali.
Ženy treba prirovnať k stredovekým čarodejniciam, ktoré nielenže kontrolovali výrobu a konzumáciu drog (analgetík, halucinogénov, organických amfetamínov), ale ich aj využívali na organizovanie orgií a stávali sa zvieratami.
Kontrola nad látkami je napokon aj kontrolou nad telesnosťou, vedomím a sexualitou. V Dworkinovej utopickej spoločnosti je však kontrola (z hľadiska represívnej patriarchálnej autority) úplne zrušená: ľudia môžu mať slobodný sex so zvieratami, starší ľudia s deťmi, každý sa stáva androgýnnym a užíva psychoaktívne látky, aké chce.
Dworkinová však neskôr svoj postoj ku kontrole a zákazom prehodnotila a sama začala viesť feministickú kampaň proti pornografii a komerčnému sexu a témy drog sa už nedotkla.
Jej odporcovia ju však ďalej rozvíjali.
Napríklad Annie Sprinkle je sexuálne pozitívna feministka, ktorá bola striptérkou, sexuálnou pracovníčkou, pornoherečkou, vydavateľkou pornografického časopisu, spisovateľkou, režisérkou a pod. V roku 1999 bola pozvaná, aby vystúpila na konferencii o chémii umenia, halucinogénoch a tvorivosti. V rámci prípravy na svoju prednášku Sprinkle napísala esej o tom, ako jej užívanie rôznych psychoaktívnych látok (LSD, psilocybínových húb, meskalínu, MDMA, ketamínu, ayahuascy atď.) zmenilo jej sexualitu.
Domnievala sa, že drogy počas sexu nepoužíva ani tak ako afrodiziaká, ale ako nástroje na rozšírenie hraníc vlastného vedomia a zmyselnosti a na získanie nových skúseností a poznatkov o svojej sexualite, telesnosti a interakciách s partnermi/partnerkami.
Sprinkle súhlasí s tým, že biochemické účinky sexu sú veľmi podobné účinkom užívania psychoaktívnych látok. Samotný sex je teda druh drogy a drogy ovplyvňujú sexualitu a telesnosť.
Tretia vlna feminizmu
Práce feministiek tretej vlny rozsiahlo a produktívne analyzujú zakázané látky. Britská kyberfeministka Sadie Plante napísala knihu o drogách ako tajnom potešení, fantázii európskeho osvietenstva. Neustále vytláča drogy, aby sa potom opäť objavili v centre kultúrneho a politického diskurzu. Americká vedkyňa Avital Ronellová vypracovala koncepciu drogovej analýzy literárnych textov.
Domnievala sa, že drogy počas sexu nepoužíva ani tak ako afrodiziaká, ale ako nástroje na rozšírenie hraníc vlastného vedomia a zmyselnosti a na získanie nových skúseností a poznatkov o svojej sexualite, telesnosti a interakciách s partnermi/partnerkami.
Sprinkle súhlasí s tým, že biochemické účinky sexu sú veľmi podobné účinkom užívania psychoaktívnych látok. Samotný sex je teda druh drogy a drogy ovplyvňujú sexualitu a telesnosť.
Tretia vlna feminizmu
Práce feministiek tretej vlny rozsiahlo a produktívne analyzujú zakázané látky. Britská kyberfeministka Sadie Plante napísala knihu o drogách ako tajnom potešení, fantázii európskeho osvietenstva. Neustále vytláča drogy, aby sa potom opäť objavili v centre kultúrneho a politického diskurzu. Americká vedkyňa Avital Ronellová vypracovala koncepciu drogovej analýzy literárnych textov.
Zaviedla tiež pojem "bytie na drogách": jeho podstatou je, že neexistuje "triezvosť" ako taká a že existovať v zásade znamená byť ovplyvnený rôznymi drogami: látkami, ideológiami, tovarmi, reklamnými obrazmi, komunikáciou, technológiami, sociálnosťou.
Spomedzi mnohých queer a feministických štúdií o drogách a drogovej politike je azda najznámejšia kniha transgenderového teoretika Paula Preciada Testo Junkie: sex, drogy a biopolitika. Podľa neho žijeme v spoločnosti, v ktorej sa politika a moc prelínajú a stelesňujú v chemických vzorcoch, hormónoch, biotechnológiách a pornografických obrazoch.
Virtuálny sex, plastická chirurgia, genetické inžinierstvo, reprodukčné technológie, zmena pohlavia, biomodifikácia, človekom spôsobená transformácia klímy planéty...Žijeme v kyberorganickom, zmutovanom svete, kde sa všetko konštruuje a vyrába pomocou symbolických a materiálnych objektov.
Samotné telo, pohlavie a sexualita sa stávajú nielen objektmi sociomateriálnej konštrukcie, ale aj poliami taktík, stratégií a konfliktov, ktoré načrtávajú hranice emancipácie a hranice novej kontroly. Vsúlade s tým je hlavnou politickou otázkou, kto má moc kontrolovať a riadiť toky látok.
Spomedzi mnohých queer a feministických štúdií o drogách a drogovej politike je azda najznámejšia kniha transgenderového teoretika Paula Preciada Testo Junkie: sex, drogy a biopolitika. Podľa neho žijeme v spoločnosti, v ktorej sa politika a moc prelínajú a stelesňujú v chemických vzorcoch, hormónoch, biotechnológiách a pornografických obrazoch.
Virtuálny sex, plastická chirurgia, genetické inžinierstvo, reprodukčné technológie, zmena pohlavia, biomodifikácia, človekom spôsobená transformácia klímy planéty...Žijeme v kyberorganickom, zmutovanom svete, kde sa všetko konštruuje a vyrába pomocou symbolických a materiálnych objektov.
Samotné telo, pohlavie a sexualita sa stávajú nielen objektmi sociomateriálnej konštrukcie, ale aj poliami taktík, stratégií a konfliktov, ktoré načrtávajú hranice emancipácie a hranice novej kontroly. Vsúlade s tým je hlavnou politickou otázkou, kto má moc kontrolovať a riadiť toky látok.
"Alkohol, tabak, hašiš, kokaín alebo morfín, rovnako ako estrogény a androgény, nie sú ani syntetickými tunelmi na únik z reality, ani len spojnicami medzi bodom A a bodom B. Sú to skôr technológie subjektivizácie, mikrotechnológie vedomia, chemické protézy, z ktorých sa budú vytvárať nové metódy určovania hraníc ľudskej rozpoznateľnosti. Moderná subjektivita je riadením vlastnej intoxikácie v chemicky škodlivom prostredí"
- Paul Preciado. Testo Junkie: TheFeminist Press at CUNY, 2013
Preciado napísal svoju knihu ako čiastočne praktickú telesnú odpoveď na vyššie formulovanú otázku. Počas práce na texte začal užívať testosterón kúpený na čiernom trhu, ktorého účinky prirovnáva k pocitom po kokaíne a amfetamíne. Hormón mení nielen autorovu telesnosť a sexualitu, ale aj jeho sociálnopohlavný status, čím sa z neho stáva renegát oficiálneho binárneho systému rodových identít.
Počas prechodu a písania knihy sa Preciado akoby nachádzal medzi a mimo kategórií ženskosti a mužskosti. Dôležité je aj to, že tento proces nebol nijako oficiálne registrovaný.
Týmto gestom sa Preciado pokúša poukázať na dvojaký status psychoaktívnych látok vo farmakopornografickej spoločnosti. Na jednej strane pôsobia ako mechanizmus biopolitickej kontroly: spoločenské inštitúcie môžu jednotlivcovi zakázať alebo ho prinútiť konzumovať psychoaktívne látky (hormóny a drogy, medzi ktorými nie je vždy možné určiť hranicu) v závislosti od toho, čo je potrebné na fungovanie normalizácie. Na druhej strane sa ukazuje, že boj o moc je aj bojom o kontrolu prístupu k rôznym látkam.
Štát a kapitalizmus sa snažia vytvoriť si v tejto oblasti monopol, zatiaľ čo biohackeri, transrodoví ľudia, užívatelia drog a iní rebeli farmakopornografického sveta modifikujú svoje telo, sexualitu, pohlavie, vedomie pomocou rôznych látok a techník.
Snažia sa uniknúť kontrole dominantného poriadku využívaním a opätovným privlastňovaním si jeho nástrojov.
Súčasný feminizmus a queer teória analyzujú drogy situačne, sledujú ich účinky nie samy osebe, ale v konkrétnych kontextoch.
Psychoaktívne látky môžu byť nástrojom na skúmanie vedomia a sexuality, spôsobom transformácie vlastnej telesnosti a rodovej identity, ale môžu pôsobiť aj ako kontrolné mechanizmy.
Suma sumárum, ako vždy: je to komplikované - a vo feministickej drogovej analýze neexistujú jednoduché riešenia.
Ale ak vám ponúknu na výber dve pilulky, vezmite si tú queer-feministickú.
Štát a kapitalizmus sa snažia vytvoriť si v tejto oblasti monopol, zatiaľ čo biohackeri, transrodoví ľudia, užívatelia drog a iní rebeli farmakopornografického sveta modifikujú svoje telo, sexualitu, pohlavie, vedomie pomocou rôznych látok a techník.
Snažia sa uniknúť kontrole dominantného poriadku využívaním a opätovným privlastňovaním si jeho nástrojov.
Súčasný feminizmus a queer teória analyzujú drogy situačne, sledujú ich účinky nie samy osebe, ale v konkrétnych kontextoch.
Psychoaktívne látky môžu byť nástrojom na skúmanie vedomia a sexuality, spôsobom transformácie vlastnej telesnosti a rodovej identity, ale môžu pôsobiť aj ako kontrolné mechanizmy.
Suma sumárum, ako vždy: je to komplikované - a vo feministickej drogovej analýze neexistujú jednoduché riešenia.
Ale ak vám ponúknu na výber dve pilulky, vezmite si tú queer-feministickú.