Najrozumnejším spôsobom, ako sa rozhodnúť, je vopred "zvážiť" všetky svoje kroky. Napriek tomu často robíme to a nie ono, len zo zvyku - ak sa nad tým nezamyslíme. Ukazuje sa, že závislí od kokaínu si vytvárajú silnejšie návyky ako ostatní ľudia. V tom spočíva ich najväčšia slabosť a možno aj kľúč k uzdraveniu.
Tri formy správania
Už na začiatku dvadsiateho storočia Ivan Pavlov sformoval učenie o reflexných oblúkoch, ktoré sa navrhovali na vysvetlenie všetkého správania zvierat. Reflexná schéma je v podstate jednoduchá: zviera rozpozná signál, ktorý predchádza nejakému podnetu, a rozhodne sa, či sa tomuto signálu vyhne alebo nie. Podnetom môže byť čokoľvek s pozitívnou alebo negatívnou hodnotou: elektrický šok, jedlo, voda, peniaze. Hoci reflexy zohrávajú v našom živote veľkú úlohu, nemožno nimi vysvetliť celé správanie zvierat (obrázok 1).
Tri formy správania
Už na začiatku dvadsiateho storočia Ivan Pavlov sformoval učenie o reflexných oblúkoch, ktoré sa navrhovali na vysvetlenie všetkého správania zvierat. Reflexná schéma je v podstate jednoduchá: zviera rozpozná signál, ktorý predchádza nejakému podnetu, a rozhodne sa, či sa tomuto signálu vyhne alebo nie. Podnetom môže byť čokoľvek s pozitívnou alebo negatívnou hodnotou: elektrický šok, jedlo, voda, peniaze. Hoci reflexy zohrávajú v našom živote veľkú úlohu, nemožno nimi vysvetliť celé správanie zvierat (obrázok 1).
Zobraziť prílohu cziCHbTrgq.jpg
V Pavlovovom reflexe signál nevyhnutne prichádza zvonku, ale v skutočnosti môžu konanie, ktoré podnetu predchádza, nahradiť signál. Forma správania, pri ktorej si zviera vyberá spôsob konania na základe úvah o produktivite, sa nazýva cieľovo orientované konanie.
Pavlovove reflexy a cieľovo orientované konanie sa môžu prelínať v jednej behaviorálnej reakcii. Sila týchto dvoch správaní závisí od frekvencie podnetu (napr. ako často myš dostane sladenú vodu v reakcii na stlačenie páčky) aj od sily podnetu (ako veľmi jej takáto voda chutí). So slabnutím podnetu slabne aj správanie, ktoré po ňom nasledovalo.
Pri neustálom opakovaní účelových činností však môžu vzniknúť návyky - tretia forma správania. Návyky sú relatívne odolné voči zmenám sily a dokonca aj znaku podnetu - ich znehodnoteniu. Ak si laboratórna myš vytvorila návyk stláčať páku, aby získala potravu, potom ani podávanie horkej potravy neovplyvní frekvenciu stláčania.
Zaujímavým príkladom tohto správania u ľudí je jedenie popcornu v kine. Zvyčajní konzumenti popcornu v experimente z roku 2011 rovnako dobre jedli popcorn bez ohľadu na to, či bol čerstvý alebo týždeň starý, zatiaľ čo ľudia bez zvyku pukania popcornu v kine jednoznačne uprednostňovali čerstvý popcorn. Zároveň sa ukázalo, že návyk sa prejavil len vo veľmi úzkom kontexte: na to, aby sa zabránilo automatickému jedeniu, stačilo požiadať pokusné osoby, aby jedli len rukou, ktorá ich nesleduje.
Pavlovove reflexy a cieľovo orientované konanie sa môžu prelínať v jednej behaviorálnej reakcii. Sila týchto dvoch správaní závisí od frekvencie podnetu (napr. ako často myš dostane sladenú vodu v reakcii na stlačenie páčky) aj od sily podnetu (ako veľmi jej takáto voda chutí). So slabnutím podnetu slabne aj správanie, ktoré po ňom nasledovalo.
Pri neustálom opakovaní účelových činností však môžu vzniknúť návyky - tretia forma správania. Návyky sú relatívne odolné voči zmenám sily a dokonca aj znaku podnetu - ich znehodnoteniu. Ak si laboratórna myš vytvorila návyk stláčať páku, aby získala potravu, potom ani podávanie horkej potravy neovplyvní frekvenciu stláčania.
Zaujímavým príkladom tohto správania u ľudí je jedenie popcornu v kine. Zvyčajní konzumenti popcornu v experimente z roku 2011 rovnako dobre jedli popcorn bez ohľadu na to, či bol čerstvý alebo týždeň starý, zatiaľ čo ľudia bez zvyku pukania popcornu v kine jednoznačne uprednostňovali čerstvý popcorn. Zároveň sa ukázalo, že návyk sa prejavil len vo veľmi úzkom kontexte: na to, aby sa zabránilo automatickému jedeniu, stačilo požiadať pokusné osoby, aby jedli len rukou, ktorá ich nesleduje.
Zvyky sú prekvapivo maladaptívne: situácia sa mohla dávno zmeniť, ale zvyk pretrváva, aj keď je škodlivý. Napriek tomu sú návyky užitočné, pretože nám umožňujú konať bez vynaloženia duševného úsilia. Mozgovú energiu uvoľnenú automatizmom môžeme využiť na dôležitejšie činnosti. Napríklad tým, že konáme zo zvyku, si môžeme umývať zuby a zároveň myslieť na plány na dovolenku.
Zvyk a závislosť
Pri vzniku drogovej závislosti má kľúčový význam vytváranie návykov. Ak vezmeme do úvahy alkoholizmus, v počiatočnom štádiu vývoja tejto choroby človek pije silné nápoje epizodicky a naplno si užíva príjemné pocity. Možno to nazvať cieľavedomým konaním, pri ktorom človek pije vedome, aby sa cítil dobre. Pri prechode k pravidelnému pitiu však človek začne piť nie kvôli povzneseniu a uvoľneniu, ale jednoducho zo zvyku.
Nezávislosť návykov od posilňovania vedie k tomu, že alkohol už neprináša bývalú radosť, ale na správanie to nemá žiadny vplyv: návyk hovorí, že sa má piť, bez ohľadu na to, čo sa deje. A nakoniec prichádza plnohodnotná závislosť, ktorú je na rozdiel od zvyku oveľa ťažšie potlačiť.
Zvyk a závislosť
Pri vzniku drogovej závislosti má kľúčový význam vytváranie návykov. Ak vezmeme do úvahy alkoholizmus, v počiatočnom štádiu vývoja tejto choroby človek pije silné nápoje epizodicky a naplno si užíva príjemné pocity. Možno to nazvať cieľavedomým konaním, pri ktorom človek pije vedome, aby sa cítil dobre. Pri prechode k pravidelnému pitiu však človek začne piť nie kvôli povzneseniu a uvoľneniu, ale jednoducho zo zvyku.
Nezávislosť návykov od posilňovania vedie k tomu, že alkohol už neprináša bývalú radosť, ale na správanie to nemá žiadny vplyv: návyk hovorí, že sa má piť, bez ohľadu na to, čo sa deje. A nakoniec prichádza plnohodnotná závislosť, ktorú je na rozdiel od zvyku oveľa ťažšie potlačiť.
Konflikt záujmov
Zvyky a cieľavedomé konanie sú podporované rôznymi mozgovými štruktúrami. V ranom štádiu učenia, ktoré si vyžaduje vedomé úsilie, je mimoriadne dôležité kaudátové jadro a v neskoršom štádiu, počas vytvárania návyku, sú činnosti riadené putamen.
V situácii, keď sa človek snaží návyku odolať, dochádza ku konfliktu týchto štruktúr. Výsledok konfrontácie je určený rovnováhou vzruchov pochádzajúcich z každej z nich. Napríklad u pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou je rovnováha silne vychýlená smerom k putamen, takže sa stávajú otrokmi svojich návykov a môžu si napríklad umývať ruky stokrát denne.
Zvyky a cieľavedomé konanie sú podporované rôznymi mozgovými štruktúrami. V ranom štádiu učenia, ktoré si vyžaduje vedomé úsilie, je mimoriadne dôležité kaudátové jadro a v neskoršom štádiu, počas vytvárania návyku, sú činnosti riadené putamen.
V situácii, keď sa človek snaží návyku odolať, dochádza ku konfliktu týchto štruktúr. Výsledok konfrontácie je určený rovnováhou vzruchov pochádzajúcich z každej z nich. Napríklad u pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou je rovnováha silne vychýlená smerom k putamen, takže sa stávajú otrokmi svojich návykov a môžu si napríklad umývať ruky stokrát denne.
Zvyky závislých od kokaínu
Kokaín je silná stimulačná droga. Po marihuane je to druhá najrozšírenejšia nelegálna droga na svete. Užívanie kokaínu zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a potláča imunitný systém. Závislosť od kokaínu je však dvojnásobne nebezpečná, pretože na ňu nie je vyvinutá žiadna farmakologická liečba - iba psychologická, založená na metóde mrkvy a palice. Nakoľko je však táto metóda účinná?
Aby to zistila, skupina britských vedcov pod vedením Karen Herscheovej uskutočnila experimenty na 125 ľuďoch, medzi ktorými bolo 72 závislých od kokaínu a 53 ľudí bez skúseností s užívaním drog.
V jednom experimente mali ľudia získať poukážky do supermarketu. Aby sa k sume poukážky pripočítali body, museli pokusné osoby stlačiť správne tlačidlo, keď sa na monitore objavil obrázok zvieraťa.
Po tréningu sa odmena znehodnotila: stlačenie pravého tlačidla pri niektorých obrázkoch nedávalo žiadne body, ale subjekty ho niekedy zo zvyku stále stláčali. V tomto experimente sa ukázalo, že osoby závislé od kokaínu sa nielen horšie naučili súvislosť medzi svojím konaním a výsledkom, ale boli aj menej citlivé na devalváciu odmeny.
Kokaín je silná stimulačná droga. Po marihuane je to druhá najrozšírenejšia nelegálna droga na svete. Užívanie kokaínu zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a potláča imunitný systém. Závislosť od kokaínu je však dvojnásobne nebezpečná, pretože na ňu nie je vyvinutá žiadna farmakologická liečba - iba psychologická, založená na metóde mrkvy a palice. Nakoľko je však táto metóda účinná?
Aby to zistila, skupina britských vedcov pod vedením Karen Herscheovej uskutočnila experimenty na 125 ľuďoch, medzi ktorými bolo 72 závislých od kokaínu a 53 ľudí bez skúseností s užívaním drog.
V jednom experimente mali ľudia získať poukážky do supermarketu. Aby sa k sume poukážky pripočítali body, museli pokusné osoby stlačiť správne tlačidlo, keď sa na monitore objavil obrázok zvieraťa.
Po tréningu sa odmena znehodnotila: stlačenie pravého tlačidla pri niektorých obrázkoch nedávalo žiadne body, ale subjekty ho niekedy zo zvyku stále stláčali. V tomto experimente sa ukázalo, že osoby závislé od kokaínu sa nielen horšie naučili súvislosť medzi svojím konaním a výsledkom, ale boli aj menej citlivé na devalváciu odmeny.
Vysvetlenie k obrázku: Experiment na určenie sily návyku.
A - počas tréningu sa na monitore zobrazil obrázok zvieraťa (podnet) a účastník mal stlačiť jedno z dvoch tlačidiel (akcia). Po stlačení správneho tlačidla sa zobrazil obrázok druhého zvieraťa (výsledok) a účastník testu dostal 5 bodov (odmena). Nakoniec si pokusné osoby priradili prvý, druhý obrázok a tlačidlo, ktoré ich spájalo. Tréning pozostával z 8 sérií po 12 pokusoch. Pri poslednej sérii sa ukázalo, že osoby závislé od kokaínu stláčali správne tlačidlo o 10 % menej často.
B - V ďalšom experimente boli zobrazené vždy dva výsledné obrázky, z ktorých jeden bol preškrtnutý. Na získanie bodov bolo potrebné stlačiť tlačidlo zodpovedajúce neprečiarknutému obrázku (v tomto prípade správnemu). Závislí od kokaínu sa mýlili o 15 % častejšie, čo svedčí o horšom osvojení si súvislosti medzi ich konaním a výsledkom.
C - Na záver sa na monitore zobrazili všetky možné obrázky s výsledkami, z ktorých dva boli prečiarknuté. Potom sa objavovali a rýchlo sa striedali stimulačné obrázky, na ktoré bolo potrebné reagovať len vtedy, ak nebol prečiarknutý príslušný výsledok. Na správne vykonanie úlohy bolo potrebné vedome potlačiť zvyk reagovať na podnet. V tomto prípade musel subjekt reagovať len na obrázok slona, ale nie na obrázok SEAL. Výsledkom bolo, že osoby závislé od kokaínu reagovali, keď nemuseli, o 20 % častejšie.
V ďalšom experimente sa testovala reakcia osôb závislých od kokaínu na elektrické šoky. Po zobrazení obrázkov na monitore sa na jedno z ramien aplikoval výboj, ktorému sa dalo vyhnúť, ak mal človek čas stlačiť pedál na príslušnej strane. Po tréningu výskumníci subjektom povedali, že jedna z elektród na ramenách už nefunguje.
Výsledkom bolo, že závislí od kokaínu o 20 % menej stláčali správny pedál, aby sa vyhli elektrickému šoku, a to aj po vypnutí jednej elektródy (znehodnotenie podnetu). Je zvláštne, že dlhší tréning neprispel k návyku stláčať pedál ani po devalvácii.
A - počas tréningu sa na monitore zobrazil obrázok zvieraťa (podnet) a účastník mal stlačiť jedno z dvoch tlačidiel (akcia). Po stlačení správneho tlačidla sa zobrazil obrázok druhého zvieraťa (výsledok) a účastník testu dostal 5 bodov (odmena). Nakoniec si pokusné osoby priradili prvý, druhý obrázok a tlačidlo, ktoré ich spájalo. Tréning pozostával z 8 sérií po 12 pokusoch. Pri poslednej sérii sa ukázalo, že osoby závislé od kokaínu stláčali správne tlačidlo o 10 % menej často.
B - V ďalšom experimente boli zobrazené vždy dva výsledné obrázky, z ktorých jeden bol preškrtnutý. Na získanie bodov bolo potrebné stlačiť tlačidlo zodpovedajúce neprečiarknutému obrázku (v tomto prípade správnemu). Závislí od kokaínu sa mýlili o 15 % častejšie, čo svedčí o horšom osvojení si súvislosti medzi ich konaním a výsledkom.
C - Na záver sa na monitore zobrazili všetky možné obrázky s výsledkami, z ktorých dva boli prečiarknuté. Potom sa objavovali a rýchlo sa striedali stimulačné obrázky, na ktoré bolo potrebné reagovať len vtedy, ak nebol prečiarknutý príslušný výsledok. Na správne vykonanie úlohy bolo potrebné vedome potlačiť zvyk reagovať na podnet. V tomto prípade musel subjekt reagovať len na obrázok slona, ale nie na obrázok SEAL. Výsledkom bolo, že osoby závislé od kokaínu reagovali, keď nemuseli, o 20 % častejšie.
V ďalšom experimente sa testovala reakcia osôb závislých od kokaínu na elektrické šoky. Po zobrazení obrázkov na monitore sa na jedno z ramien aplikoval výboj, ktorému sa dalo vyhnúť, ak mal človek čas stlačiť pedál na príslušnej strane. Po tréningu výskumníci subjektom povedali, že jedna z elektród na ramenách už nefunguje.
Výsledkom bolo, že závislí od kokaínu o 20 % menej stláčali správny pedál, aby sa vyhli elektrickému šoku, a to aj po vypnutí jednej elektródy (znehodnotenie podnetu). Je zvláštne, že dlhší tréning neprispel k návyku stláčať pedál ani po devalvácii.
Vysvetlenie obrázku: experiment zameraný na vyhýbanie sa negatívnemu podnetu (elektrickému prúdu).
A - Počas krátkeho oboznámenia sa s nastavením sa subjektom ukázal obrázok na monitore (podnet), po ktorom nasledoval elektrický šok do jednej z rúk (výsledok).
B - Následne sa subjektom vysvetlilo, že šoku do ľavej alebo pravej ruky možno zabrániť niekoľkonásobným stlačením príslušného pedálu (reakcia). Závislým na kokaíne sa podarilo stlačiť správny pedál o 20 % menej často ako kontrolnej skupine.
C,D - Po 12 alebo 120 takýchto pokusoch bol podnet znehodnotený: jedna z elektród bola odpojená. Napriek tomu subjekty zo zvyku pokračovali v stláčaní pedálu, aj keď to nebolo potrebné. A obe skupiny subjektov to robili rovnako často.
Tieto dva experimenty ukázali, že u závislých od kokaínu sa účelové konanie oveľa ľahšie mení na návyk a zároveň sa závislí horšie učia pod vplyvom podmienených (peniaze) aj nepodmienených (prúd) podnetov. Autori štúdie to pripisujú skutočnosti, že mozog závislých od kokaínu má zníženú hladinu dopamínu, neurotransmitera, ktorý sprostredkúva pozorované účinky. Stále však nie je jasné, či sú tieto behaviorálne charakteristiky predpokladom alebo len dôsledkom závislosti od kokaínu.
Výsledky tejto práce odkazujú aj na inú nedávno publikovanú prácu, ktorá tiež ukázala, že závislí si oveľa ľahšie vytvárajú návyky a oveľa ťažšie sa ich vzdávajúako ľudia bez závislosti.
A - Počas krátkeho oboznámenia sa s nastavením sa subjektom ukázal obrázok na monitore (podnet), po ktorom nasledoval elektrický šok do jednej z rúk (výsledok).
B - Následne sa subjektom vysvetlilo, že šoku do ľavej alebo pravej ruky možno zabrániť niekoľkonásobným stlačením príslušného pedálu (reakcia). Závislým na kokaíne sa podarilo stlačiť správny pedál o 20 % menej často ako kontrolnej skupine.
C,D - Po 12 alebo 120 takýchto pokusoch bol podnet znehodnotený: jedna z elektród bola odpojená. Napriek tomu subjekty zo zvyku pokračovali v stláčaní pedálu, aj keď to nebolo potrebné. A obe skupiny subjektov to robili rovnako často.
Tieto dva experimenty ukázali, že u závislých od kokaínu sa účelové konanie oveľa ľahšie mení na návyk a zároveň sa závislí horšie učia pod vplyvom podmienených (peniaze) aj nepodmienených (prúd) podnetov. Autori štúdie to pripisujú skutočnosti, že mozog závislých od kokaínu má zníženú hladinu dopamínu, neurotransmitera, ktorý sprostredkúva pozorované účinky. Stále však nie je jasné, či sú tieto behaviorálne charakteristiky predpokladom alebo len dôsledkom závislosti od kokaínu.
Výsledky tejto práce odkazujú aj na inú nedávno publikovanú prácu, ktorá tiež ukázala, že závislí si oveľa ľahšie vytvárajú návyky a oveľa ťažšie sa ich vzdávajúako ľudia bez závislosti.
Ako v takomto prípade liečiť závislosť?
Na formulovanie terapie závislosti je potrebné pochopiť, ako sa reakcie pacienta líšia od reakcií zdravého človeka.
V prípade takýchto pacientov bude trest pravdepodobne neúčinný, pretože užívatelia kokaínu majú zníženú reakciu na negatívne podnety. Okrem toho vysoká sila návyku zasahuje do vedomých zmien správania. Autori navrhujú, aby sme v priebehu terapie formovali nové užitočné návyky a predchádzali sebadeštruktívnemu správaniu, ktorému závislí od kokaínu nedokážu odolať.
Na formulovanie terapie závislosti je potrebné pochopiť, ako sa reakcie pacienta líšia od reakcií zdravého človeka.
V prípade takýchto pacientov bude trest pravdepodobne neúčinný, pretože užívatelia kokaínu majú zníženú reakciu na negatívne podnety. Okrem toho vysoká sila návyku zasahuje do vedomých zmien správania. Autori navrhujú, aby sme v priebehu terapie formovali nové užitočné návyky a predchádzali sebadeštruktívnemu správaniu, ktorému závislí od kokaínu nedokážu odolať.